OFF BRATISLAVA

KDESI INDE

Predstava domova je výsostne subjektívna záležitosť. Tam, kde jedni našli svoje zázemie a útočisko, si iní nedokážu predstaviť život. Napriek tomu každý je schopný rozpoznať ten pocit, keď svoj domov nájde. Hľadanie domova – fyzického alebo v podobe prežitku – sa pre mnohých stáva naplnením života. Zrejme aj preto v demokratických spoločnostiach stále silnie presvedčenie, že ľudské životy by nemali byť obmedzované štátnymi hranicami. Treba však priznať, že táto akokoľvek pokroková idea naráža na zaostávajúce právno-politické možnosti ochrany obyvateľstva (vrátane ich domova), ktoré svoju individuálnu slobodu podriadili legislatíve konkrétneho spoločenského zriadenia výmenou za istoty. Garancia ochrany a slobôd korigujúca neobjektívnosť jedinca je jedným zo stále neprekonaných dedičstiev Veľkej francúzskej revolúcie a vytýčenie politických hraníc, v rámci ktorých platí dané právo a domov môže byť chránený, s tým bezprostredne súvisí.

Ocitáme sa tak v ideologickom rozpore medzi tým, čo cítime ako morálne správne na súčasnej úrovni vývoja globálnej spoločnosti – teda slobodou pohybu, a tým, čo sme schopní zabezpečiť v súlade s moderným chápaním demokratickej štátnej moci – ochranou vlastného obyvateľstva z politického či ekonomického hľadiska. Naliehavosť zosúladenia týchto požiadaviek sa stupňuje z dvoch strán. Obyvatelia rozvinutých moderných demokracií vidia v kočovníctve stále častejšie možnosť obohatenia kvality svojich životov, nezriedka v spojitosti s uvedomelým šetrným prístupom k prírode. Ich koncept domova je úzko prepojený s povedomím osobnej slobody a garancie bezpečnosti. To sú zrejme zásadné podmienky, ktoré dovoľujú z prístupu k domovu urobiť životný štýl a nie existenciálnu otázku. Protipólom kočovníkov z princípu je však nepomerne väčšia skupina tých, ktorí migrujú z donútenia, pričom v prevažnej miere túžia po stabilnom domove v zmysle nemenného miesta a životného štýlu.

Pálčivá situácia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, pozostatky imperiálneho kolonializmu v Afrike a Latinskej Amerike, mocensko-politické konflikty na Blízkom Východe a opäť v Afrike, klimatická kríza, o ktorej už vieme, že zasiahne predovšetkým najchudobnejšie krajiny, či dokonca stále pretrvávajúca pandémia, to všetko robí z migrácie a slobody pohybu a pobytu v prvom rade politickú otázku. Už tradične však chce tento festival otvoriť umeleckú diskusiu v čo najširšom rozsahu, poskytnúť rôznorodé spektrum pohľadov, aby nám vo vzájomnej konfrontácii pomohli posunúť sa vpred, „za hranice“ nášho myslenia.

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.